SI RIEKA ALEBO LEN BREH?

DOSTAL SA KU MNE TEXT JEDNEJ PIESNE:

Koľko by si bol ochotný dať za to,

keby si sa mohol vrátiť späť a vidieť to ako DIEŤA?

Keď život ešte nebol ZVYK, všetko ako PRVÝKRÁT,

lebo nebol si len BREH, ale tá RIEKA!

Napojený na ten PRÚD, nekonečný príbeh,

sľúbil si sám sebe, že NEZABUDNEŠ LIETAŤ.

No odtrhnutý od jednoty,

ZACYKLENÝ do tej HMOTY,

rokmi stvorili sme PRIEPASŤ…

Hoci oslavujeme, keď obehneme všetky méty,

RADOSŤ zo samotnej CESTY zmizla niekam

preč…

a preto toľko z nás je ZO ŽIVOTA CHORÝCH.

No na to lieky nemá žiadna apotéka.

Si tou riekou alebo len brehom?
Obmývaš ostatné brehy, alebo sa nechávaš strhávať riekami, ktoré okolo teba tečú?

Ľudia zabudli snívať a žiť………………… a lietať.

Dovoľ mi opísať moje myšlienky na príbehu.
Keď som bola dieťa, chcela som sa stať herečkou. Aby som bola bohatá, aby ma všetci poznali a aby som vďaka tomu mohla pomáhať kdekoľvek a kedykoľvek. Žila som tým celý život a spojila by som si tak vášeň a dobro v jednom. Celý život som hrala v divadelných súboroch či už doma, alebo v zahraničí. Preto smerovala moja cesta po gymnáziu na prijímačky na hereckú vysokú školu. Cieľ bol jasný! Dostať sa na VŠMÚ. Hodiny, týždne a mesiace príprav, učenia sa textov, dokonca som musela chodiť na spev a nalepilo sa na mňa aj čo-to z hry na klavíri.

A výsledok?
Žiadny.

Mladému dospelákovi na začiatku jeho života sa zrútil svet už v zárodku. Mladému orlovi odstrihli krídla. Všetko, čo ma v živote bavilo stroskotalo na jednom jedinom rozhodnutí… rozhodnutí cudzieho človeka…

A pár mesiacov potom mi zapla tá malá žiarovka, ktorú máme všetci, no nie všetkým sa podarí ju rozsvietiť… Čo keby sa mi to bolo vtedy podarilo a ja by som sa bola dostala na herectvo?

Najlepšia možnosť by bola, že sa stanem veľmi slávnou. Chceli by ma do každého filmu, seriálu a relácie. Užívala by som si život hviezdy. Chodila by som na párty a s priateľmi by sme hýrili až do rána. ALE… Sú to ozajstní priatelia? Poznám pocit súkromia a môžem si užívať život naplno?
NIE…

Uvedomila som si, čo je za všetkým tým, čo som videla navonok. Plnila by som celý život príkazy a zákazy cudzích ľudí. Robila by som len to, čo by mi povedali, že mám, môžem alebo musím urobiť, lebo sa to odo mňa očakáva.

Kto by chcel taký život?

Ty tiež nie?
Ty máš úplne iný?
Napriek tomu možno patríš medzi tých, ktorí taký život prežívajú. A možno o tom ani nevieš.

Je úplne jedno, akú prácu vykonávaš. Baví ťa? SUPER!
Ak ráno vstávaš s úsmevom na tvári a tešíš sa na to, ako sa môžeš venovať svojej každodennej práci, blahoželám! Teda len, ak je to naozaj úprimná radosť. Veľa ľudí si to síce vraví, no svoju každodennú rutinu neznášajú a ranné vstávanie by si najradšej predĺžili do obeda.

Nemôžu. Musia makať!

Či práve medzi nich patríš aj ty?

Dobrovoľne sa hlásim! Patrím do skupiny ľudí, ktorí by každé ráno radšej zavolali do práce, že nevedia odlepiť očné viečka od seba a že namiesto nočného krému použili večer asi lepidlo (myslené obrazne). Ale ako jedna z malého percenta ľudí som už spoznala tie zadné dvierka, ktorými sa dá ujsť do naozaj slobodného života.

Do života, kde stále môžem žiť svoje detské sny…

…vstávať, keď to bude moje TELO chcieť a nie keď bude zvoniť budík…
…robiť veci od RADOSTI a nie zo zvyku…
…mať ČAS na všetko a každého, na ktorom mi záleží a nie odkladať stretnutia s priateľmi kvôli povinnostiam…
…UŽÍVAŤ si zdravý aktívny život do konca života a nie sedieť a nevedieť vstať, lebo ma bolia kĺby…
…dopriať sebe a svojim blízkym to, po čom nám SRDCIA pištia a nie obracať každý cent…
…CESTOVAŤ po svete a nie hľadieť na dátum odchodu, lebo musím ísť do práce…
…urobiť si zo života dovolenku a nie žiadať cudzieho človeka o niekoľko dní z dvadsiatich, ktoré mám DOVOLENÉ…
…ukázať svojim DEŤOM kus sveta a nie hovoriť im o tom na obrázkoch…
…rozprávať z vlastných SKÚSENOSTÍ a nie z toho, čo som videla v dokumente…
…POMÁHAŤ, kde treba a nie nečinne sa prizerať, lebo sama mám málo…
…VYCHUTNÁVAŤ si svoj vlastný život a nie nechať cudzích ľudí riadiť ho…
…byť tou RIEKOU, hlučnou a silnou…
…a nie len brehom.

Tie dvierka sa volajú #POVEDZSIANO. A som rada, že som mala možnosť ich otvoriť.


Tak čo, si tou riekou alebo len brehom?

Želám Ti, aby sa aj Tvoja žiarovka rozsvietila a Ty si našiel/našla to, kvôli čomu budeš každé ráno vstávať plný/á energie!

Autor článku
Daša O.
členka POVEDZSIANO